19.
novembra 2007 sme sa zo zasneženej Bratislavy
vydali na cestu do slnečnej Afriky. Dievčatá
Phoebe a
Niki
cestovali lietadlom po prvý krát. Museli schudnúť, aby
sa vmestili do povolenej normy 32 kg aj s boxom.
Samozrejme, najviac im začalo chutiť a obe mali po 35 kg
/spolu so 14kg boxom/ |
 |
 |
Niki podvádzala a vypľula tabletku na ukľudnenie, čo som
si všimla až v Paríži.
Phoebe sa držala veľmi statočne, ako pravá dáma.
Prispatá nemala žiaden problém a vlastne spala celý deň,
čo sme čakali 10 hodín na prestup. Vyvenčila sa ihneď
šup do klietky - sama tak chcela.
|
Niki bola zvedavá a veselá, ale správala sa tiež
fantasticky. Našťastie išiel s nami
Alex, inak by bolo
čakanie na prestup príliš dlhé...Nakoniec sme šťastne
pristáli v Rabate. Dievčatá ma už boli pri výdaji
kufrov, už žiadne čakanie, len cesta do nového domova |
 |
|
|
Prvý deň sme len odpočívali a dievčatá sa zoznamovali s
krásnou záhradou a ich novými spolubývajúcimi dvoma
mačkami, ktoré sa mi zatiaľ nepodarilo prehovoriť na
fotenie:-)) Krásne počasie, 20 stupňov bola
príjemná zmena. V záhrade som hneď stúpila na popadané
citróny zo stromu a z okna sa mi dobre pozeralo na
krásnu
čínsku ružu v úctihodnej veľkosti stromu.
|
 |
 |
Niki preskúmala každý kút záhrady a rozhodla sa
aportovať obrovský suchý list z banánovníka, za čo nás
záhradník nepochválil. Navštívili sme veterinárnu
kliniku situovanú v prekrásnom prostredí s romantickým
názvom Mimosa. Pán doktor hovoril anglicky a hneď si
zapísal dievčatá do zoznamu pacientov - pre istotu.
|
Vlastne sme tam išli kúpiť krmivo. Jediná dostupná
značka bola našťastie Royal Canin, na ktorý sú obe
zvyknuté.
Po ceste z kliniky sme videli v diaľke Atlantický oceán
s obrovskými vlnami. Schyľovalo sa k dažďu a fúkal silný
vietor. Nie taký studený a ostrý ako v Bratislave v
zime. Bol to letný vietor:-)) |
 |
|
23. november 2007 |
|
Stále prší 15 - 18 stupňov, miestni sa tvária že je
strašná zima a sú zababúšení. Dievčatá majú labky od
hnedo - červenej hliny, ktorá je na každom kroku. Tráva
je tu inej kvality, nie taká hustá ako som zvyknutá. Je
príjemná ako koberec. Stále je pod ňou hlina - môj
nepriateľ! Ešte že som vybavená
Profikozmetikou. |
 |
Na ranné prechádzky som sa rozhodla chodiť neskôr
/rozumej o 6:30hod./ pretože je tu taká tmavá tma,
tmavšia ako na Slovensku:-)) Z domu vychádzame za
úplného ticha, prejdeme dolu ulicou a doprava cez
trávnik (na prechod pre chodcov zrejme pozabudli) okolo
Alžírskej ambasády a sme pri hlavnej grandióznej ceste.
Po ľavej strane je rieka Bou Regreg a po pravej strana
sú hradby. |
Pre info
Maroco je kráľovstvo a kráľ Mohamed V je pomerne mladý a
progresívny panovník nebrániaci sa všetkému novému a
modernejšiemu.
Takže popri hradbách sa dievčatá popreháňajú dosýta na
obrovskej ploche vždy pokoseného trávnika. Sme pre
okoloidúcich
atrakciou a miestni obyvatelia trúbia a kývajú na nás
každý deň. Som zvedavá, koľko času musí uplynúť, aby si
nás už nevšímali:-)) |
 |
 |
P r v ý n á k u p
som absolvovala cvične, aby som si zapamätala cestu.
Bolo to jednoduché, prešli sme okolo všetkých ambasád v
našom susedstve /najbližšie máme hneď vedľa Dánsku
ambasádu/ a rovno do mesta, po ľavej strane rieka...
Menší obchodný dom a vedľa neho Pizza Hut, ako ma to
potešilo:-)) Všetky obchody boli "európske", len v
potravinách /pre mňa/ smrad! Hneď ma prešla chuť na
čokoľvek. Sortiment je v určitom slova zmysle širší,
možno sa mi to tak javí, pretože je iný. V Marocu kúpite
veľa tovaru z Francúzka a Španielska, na nemecký tovar
zabudnite. Našla som veľa mojich obľúbených výrobkov,
bez obáv. Ceny sú easy: 1 EUR je 10 marockých DH (Dirhamov).
Stačí si odmyslieť nulu a máte cenu v eurách. Neporovnávala som ceny zo slovenskými, to by som
musela mať v hlave kalkulačku a ja som myslela len na
ten zápach, snáď nabudúce. |
|
Čo sa mi zdalo komické, boli obrovské vrecia s múkou.
Žiadne úbohé kilovky, ako som poznala doteraz. Pred
každým druhom múky bolo otvorené vrece, do ktorého ste
mohli strčiť ruku a ohmatať si kvalitu. Snáď potom tú
múku vyhadzujú. Možno majú iné riešenie, predajú ju
susedom Pizzi Hut :-(( |
 |
 |
Na ceste domov som videla kráľovský palác z tej správnej
strany a pred ním prekrásne oblečenú hradnú stráž na
koníkoch. Úbohé zvieratká, musia stáť na mieste, dúfam,
že len hodinu. Všeobecne je v Rabate veľa policajtov,
ktorí vyzerajú dôstojne a budia rešpekt. Mesto je
strážené pretože je sídlom pána kráľa a sú tu situované
všetky ambasády a kľúčové ministerstvá a firmy. |
N i e č o o j a z d e n í
- každý šofér má stále obrovský úsmev a s ním bez
mihnutia oka prechádza dvojitú plnú čiaru, ide v
protismere a pod. Riadiť v noci znamená pripraviť sa na
stretnutie so šialenými teenegermi na motorkách /niečo
ako lepší moped/ idúcimi z diskoték, ťavami netuším
odkiaľ sa berúcimi a rôznymi zvieratkami. Každý chodí po
ceste kedy sa mu chce a kam sa mu chce. Ak ste
dostatočne opatrný a usmiaty, máte šancu prežiť.
Môžete si zobrať aj "petit taxi" malý taxík, kde bežná
cesta mestom stojí 1 Euro, už som ho vyskúšala. |
 |
|
24.11.2007 - V i a n o č n
ý b a z á r
|
 |
Poznáte ho určite z bratislavskej Starej tržnice. Koná
sa každoročne v novembri.
Je to diplomatický bazár, kde väčšinou
manželky diplomatov napečú rôzne špeciality typické pre
ich krajinu, pozbierajú nepotrebné ošatenie, alebo
hračky a predávajú to na bazáre. Nejde len o použité
veci, je tam aj veľa nových. Výťažok ide na charitu.
Ambasády sa predbiehajú vo vymýšľaní originálnej výzdoby
a toho "naj" stánku. Obohatením je štedrá tombola. |
Pred otvorením bazáru sa prišla pozrieť
manželka pána kráľa, ktorú som bohužiaľ už nevidela.
Hmýrilo sa to rôznymi národnosťami a nevedela som
odtrhnúť oči od niektorých černošských dám oblečených vo
sviatočných šatách.
Nenabrala som odvahu odfotiť ich, urobila som len zopár
letmých záberov.
Bolo tam veľmi veľa ľudí. Slovenská ambasáda samozrejme
v Marocu nie je, márne som hľadala zástupcov českej.
|
 |
 |
Pri stánku Čínskej republiky ma očarila časť
starodávneho národného kroja, akési dámske sako z
pravého hodvábu. Po takom už roky túžim. Bolo ručne
vyšívané a v mojej obľúbenej modrej farbe WAU. Bohužiaľ,
nenašli moju veľkosť...tak mi treba!
....more
pics |
|
Mala som ešte čas a tak som sa odvážila pozrieť sa do
parku oproti divadlu. Park bol veľmi pekný, ale opäť
ma zarazila tá špina. zrejme je to farbou hliny a piesku
ktorý je všade, keď zafúka vietor zo Sahary. Veď Saharu
od pobrežia Atlantického oceánu oddeľuje pohorie Atlas!
Nedá sa nič robiť, biela tu nie je biela a čo nevidieť
na fotkách sú chodníky, po ktorých by som sa nechcela
prechádzať so psom. |
 |
 |
 |
|
25.11.2007 - n á k u p y |
|
O s p r a v e d l ň u j e m s
a, každý obchod nesmrdí:-)) Nákupné centrum veľmi
podobné Tescu, menom Marjane bolo príjemné. Znova ma
potešila moja známa Pizza Hut a Mc´Donalds. Dobrú
náladu mi spravil široký sortiment potravín, hlavne
mojich obľúbených olív a pod. Pri dlhom pulte s bagetami
a croisantami som už skoro omdlievala. Moja fantázia
nesiaha tak ďaleko, aké vzory kobercov som videla v
predajni, kde ponúkali 100% kvalitu. Vzory boli
nadčasové, aj "moderne orientálne", proste radosť sa
pozerať. Dúfam, že po nejakom čase jeden z týchto
krásavcov bude môj! Pre mňa exotickou bola predajňa
kaftanov. |
 |
 |
Po ceste naspäť som videla bocianov,
určite prileteli zo Slovenska:-)) Prechádzali sme veľmi
peknou modernou švrťou, ktorú postavili Francúzi.
Priestranné ulice, široké cesty a upravené domy. Cestu
lemovali často pomarančovníky. Škoda, že plody neboli
úplne zrelé.
Obchod z kvetinami pripomínal naše
záhradníctva s množstvom mne znýmych druhov kvetín. Plot
príjazdovej cesty tvorili kaktusy úctyhodných rozmerov,
určite viac ako 2m vysoké. |
 |
  |
|
27.11.2007 - p r v ý k r á t
v m e d i n e |
|
Medina je historické centrum, /napr. vo Fese staré tisíc
rokov/. spleť úzkych uličiek, zmes vôní,
farieb, nápaditých pokrikovaní predavačov a do toho 5x
denne ich typické modlenie.... Moje oči behali od stánku
ku stánku a nestačila som sledovať zem /nemožno ju
nazvať dlažbou, či chodníkom/, ktorá bola plná dier a
nástrah akurát na zlomenie nohy. |
 |
 |
Obracal sa mi žalúdok pri pohľade na mäsiarstva, kde
viseli polovičky kráv a rôzne prepeličky a tomu podobné
zvieratká. Dobre, že nemali aj hlavu ťavy, to by som na
prvý krát nezvládla. Fantastický výber mäsa, klobúk
dolu. Vlastne som nevidela žiadne "fľaksne". Je
relatívne chladno, ale som zvedavá ako to budem znášať,
keď bude vyše 40 stupňov a mäso bude visieť rovnako
voľne na ulici ako teraz... |
|
Exotické chutné jedlo, aspoň podľa vône ma lákalo
niečo vyskúšať. Jean Piere mi však poradil nič
nekonzumovať na ulici! Prešla ma chuť, keď som videla tú
špinu, v akej stáli predajné pulty. Proste oni to
neriešia. Neprestávajú ma šokovať obrovské kontrasty.
Jedlo je nesmierne chutné, voňavé a rozmanité. Obchodom
nazývajú hocijakú špinavú búdu uprostred rozbahneného
poľa, okolo sa hrajú na smetisku špinavé deti a kozy,
somáre a kravy sa "pasú" pohybujúce sa voľne.
...more pics |
 |
 |
Neexistuje asi tovar, ktorý by sa nedal v medine kúpiť.
Predávajú výhradne muži, ktorý sú ochotní a vždy
usmiaty. Každý je pre nich "monsier" a "madam". Tak to
by mali vidieť predavači v našich obchodoch!
Mala som obavy fotiť, bol už večer a neudržala som
rýchle zábery z ruky. Okrem toho mám smolu, že si ma
obzerajú ako turistku a som veľmi nápadná. |
|
Stres z mäsiarstiev som striasla pri pultoch s čerstvými
bylinkami. Mätový čaj sa tu varí zásadne z čerstvej
mäty, ktorú jednoducho napcháte do čajníka a ešte pár
lístkov sa vloží aj do otvoru, ktorým sa leje čaj do
šálky. Cítite tú vôňu? Pobavil ma sortiment
predávajúcich. nechýbali odevy ala Miletičova ul.,
miestne "starožitnosti" a najmodernejšie mobily:-))
proste všehochuť. |
 |
 |
Počas jazdy našim autom zaznieva už tradičná veta: ..je
tu krásne, ale nevieme kde sme:-)) tak som si dnes vďaka
tejto vete poobzerala mesto a videla som aj hlavnú ulicu
Hasana V. (pán kráľ). Mimochodom, v každom meste sa vždy
hlavná ulica volá po pánovi kráľovi :-)) Bol to široký
bulvár, vykladaný mramorom, posekaný trávnik ako práve
privezený z Anglicka, lemovaný palmami. Nafotím, až
budem "by foot" a cez deň. |
 |
 |
|
28.11.2007 - o b c h o d
s k o b e r c a m i
|
 |
Vydali sme sa do prevádzky a zároveň predajne
vyhlásených perzských kobercov. Bolo to v Rabate, takže
sme iba 3x zablúdili a v odľahlej časti mesta, kde by
som očakávala akurát kameňolom, sme to našli. Príjazd
klasický cez cestu plnú jám a blata, ošarpané budovy,
všade len červený prach. Otvoríte dvere a ste v inom
svete. Klíma, mramor a množstvo rozprávkových kobercov
tej najvyššej kvality. |
|
Ochotný predavač sa nám venoval hádam dve hodiny.
Dovolil nám nahliadnuť aj do výrobne. Aké prekvapenie:
koberce sa nevyrábajú ručne! Videla som veľkú halu, kde
stáli na lešení ženy s akýmisi pištolami nastreľovali
(asi to nie je správny výraz pre túto činnosť) na
natiahnutý podklad na ráme vlnené copíky. koberce sú tak
neuveriteľne husté, práve vďaka modernej technike. Vedľa
v miestnosti ich vysávali do finálnej podoby. |
 |
 |
Názorná ukážka ručne vyrobeného koberca sa nedala
porovnať s kvalitou a hustotou moderne vyrobeného
koberca. Jean Pierre bol však sklamaný, že to nie je
ručná práca a nechcel zaplatiť údajne veľmi vysokú sumu
za takýto "podvod". Nuž keby som mala finančné možnosti,
neváham a kúpim.
Posúďte sami:
www.artco.ma |
|
29.11.2007 - v p r í r
o d e |
|
Každý štvrtok Jérome
jazdí na koni. Dnes sme išli sním. Príjazdová cesta k stajniam viedla stále
rovno popri akomsi
lese, kde namiesto trávy a kríkov rástli nízke palmy
a nádherné
bodliaky. Aj tu sme sa cítili bezpečne, vďaka všade
prítomným usmievavým policajtom v moderných uniformách. Práve zapadalo slnko, čo tvorilo
romantickú scenériu. Dievčatám sa očividne páčilo aj v
tomto prazvláštnom lese. Samozrejme, nechý-bala moja "obľúbená"
červená hlina. |
 |
 |
 |
|
Bolo v nej veľa stôp rôznych zvierat, až
ma mrazilo od strachu, že spoza palmy sa na nás vyrúti nejaké africké zvieratko,
ktoré bude mať besnotu...Nič sa nestalo, len moja
fantázia vždy naplno pracuje :-)) Stretli sme
športovcov, ako všade. Maročania sú bežci. Či už vybehnú
z biednej chatrče, kde na streche nikdy nechýba satelit
(!!), alebo z luxusnej vily.
Všetci vzájomne športujú v mnohých parkoch a v prírode.
Rozporuplný pohľad je na ženy v tradičnom odeve - tiež
behajúce. |
 |
 |
 |
|
01. 12. 2007 - p r e c h á d
z k a |
|
Kalendár mi pripomenul, že je december. Pozrite sa
so mnou na okolie nášho domu. Prechádzku sme absolvovali
s Niki pešo. Našla si nového
kamaráta povedzme labradora... Meno havka ani jeho pána som
si nezapa-mätala, ono to nie je také jednoduché pre
slovenské ucho. Bývajú blízko nás a hovoria anglicky,
výborná kombinácia.
...viac
foto/more pics |
 |
|
05.12.2007
- u č i t e ľ f r a n c ú ž š t i n y |
|
Dnes som sa zoznámila s milým Maročanom, ktorý študoval
farmáciu v ČSSR za totalizmu. Má v Sale svoju lekáreň. V
Marocu môžu vlastniť lekáreň len vyštudovaní lekárnici.
Hovorí výborne po česky, rozumie slovensky a jeho 6
ročný syn Ali hovorí iba česky:-)) Vysvetlím - Aliho
mama je Češka. Ali má tri občianstva: české po mame,
marocké a iránske po otcovi. Jeho otec je z polovice
Iránec a automaticky predáva občianstvo svojmu synovi.
Navštívili sme mestečko Mohammedia vzdialené z Rabatu 60
km. |
 |
 |
Už 30 rokov tam žije pani Jarmila z Bolerázu. Hovorí
vynikajúco slovensky a jej manžel Maročan hovorí česky -
študoval 6 rokov v Bratislave. Privítali ma aj dvaja
havkovia. Diana väčšia sučka strážila dom a
nemohla som sa k nej priblížiť. Jarmila ju našla pred
rokmi na ulicu úplne zúboženú a vyhladovanú. Diana je
psom z pohoria Atlasu, kde sa špecifikovalo toto národné plemeno.
Je zaregistrované ako horský pes z Atlasu Aïdi.
Pastieri tam nemajú
ohradené majetky a každý pes presne pozná svoje
teritórium, svoje "stádo", teda kozy, ovce, somáre atď.
Nepodplatiteľní strážcovia majú hustý kožuch /podsadu/,
lebo v horách sneží a údajne sa tam lyžuje lepšie ako v
Tatrách. |
Po prvý krát som videla marocký dom zvnútra a ochutnala
vynikajúci obed so všetkými zeleninami a sladkosťami čo
k nemu patria. Kto ma pozná, neuverí: jedla som jahňacie
kotlety a hovädzie mleté mäso na ražni. Delikatesa. Už
viem, že schudnúť v Marocu chce len blázon. Veď musím
ochutnať každý koláčik, každú zeleninku, mňam...Ozaj a
aké máte počasie tam na Slovensku?
Tu svietilo teplé slniečko ako každý deň, noci sú
chladné, kúrime. |
 |
|
10.12.2007 - A t l a n t i c k ý
o c e á n |
Vedala by som na pláži stráviť celé hodiny. Nie je
turistická sezóna "obrovská zima" podľa miestnych....
Nechajte sa unášať vlnami Atlantického oceánu a na
chvíľu zabudnite na vianočný zhon. Niki behala ako
šialená,
mohla som urobiť iba pár fotiek, pretože skákala popri
mne a piesok padal do objektívu fotoaparátu jedna
radosť.
viac foto... More pics... |
 |
|
13.12. 2007 - M e d i n a
|
|
Naša marocká kuchárka Zubida ma zobrala do mediny, na
rybí trh. Taxikár hovoril len arabsky a tak si tí dvaja
dobre poklebetili. Mne to znelo podobne ako
rómština, len v každej vete používajú taký zvláštny
výkrik alebo povzdych "aaaaaaaaa". Je to komické a
melodické. K tomu znela z rádia typická "ľudovka".
Zábava. Kúpili sme platýza, Čersvo ulovený chutná
jedinečne. Pics |
 |
|
15. 12. 2007 - G o l f
|
 |
 |
|
Pokojná sobota. Ako zvyčajne
Jean-Pierre hrá golf a Jérome jazdí na koni. Po prvý
prvý krát som šoférovala celou cestou naspäť. Auto
zostalo celé, aj my sme nažive - výborne, len tak ďalej
:-)). Golfový areál Royal Golf Dar Es Salam je len 5 minút z centra mesta.
Je známy voňavými alejami mimóz. V
súvislom komplexe je aj jazdecká škola, ktorú majú v
obľube hlavne deti. Som otravná, keď pripomeniem, že
krásne svietilo slniečko a spievali vtáčiky.
Jedného som si odfotila z veľkej diaľky,
bol plachý a maličký, akurát do dlane. Pochutnával si na
žaludi z kaučukovníkového duba. |
 |
 |
Žalude sú sladké a milujú ich aj
divé svine, ktoré pustošia golfové ihrisko...Vždy sa
pousmejem, keď vidím zametať Zubidu s konárom palmy. Aké
easy, zrejme národný zvyk. Pozrite na tento strom. Podľa
mňa je to praobyčajný fikus ktorý stojí v
obývačke mnohým z nás. Dorástol do úctihodných rozmerov,
čo sa mu v našich bytoch nepodarí:-)) |
 |
 |
|
19.12.2007 -
C a s a b l a n c a
|
Casa Branca - Casablanca - Dar el-Beïda..."Biely
dom", ako znie názov prekladu, je v skutočnosti biele
more domov pri oceáne. 2 950 000 obyvateľov,
mesto ktoré sa rozrástlo do obrovských rozmerov.
Predovšetkým je centrom marockého priemyslu, financií a
obchodu a v neposlednom rade aj prvým univerzitným
mestom. Po vysvetení Veľkej mešity Hassana II. sa
vyšvihlo na pozíciu "druhej Mekky". Z najvyššieho
minaretu islamského sveta symbolicky ukazuje laserový
lúč na východ, do vzdialenosti 30 km. |
....more
pics |
 |
Dve letiská, viacero
vlakových staníc, mnoho autobusových nástupíšť. Názvy
ulíc v nemalej miere písané len arabsky. Maročania sa tu
často stratia, ja som "prežila" :-)) Práve v
Casablanca je sídlom "kynologického zväzu",
http://www.chiensdumaroc.ma.
na kynologickú tému budem viac písať neskôr. Pripravujem
článok o národnom plemene Aïdi. Tiež by som sa rada
stala členkou miestneho kyn. klubu v Rabate. |
|
Čo napísať o dojmoch z mesta...to musíte zažiť. Ako
všade v Afrike striedajú sa tu luxusné hotely a honosné
vily s nesmiernou
chudobou a špinou. Nie nenapadne,
jedno vedľa druhého, to ma vždy zarazí. Medina bol teda
silný zážitok. Cez určitý (dosť dlhý) úsek sme išli
autom, predierajúc sa davom, ktorý nám búchal do auta,
nikto nechcel uhnúť a keď ma videli fotiť, niektorí
zúrili. V skutočnosti im len vadilo, že som im nedal
sprepitné za odfotenie. |
 |
 |
Prešli sme autom veľký kus mesta, museli sme sa kvôli
pracovným schôdzkam presúvať. Pozriem do
mapy a ooops, veď sa pohybujeme skoro na mieste. Nohy
som si necítila a to sme chodili len tri hodiny.
Bolo komické ako si ma miestni muži obzerali a
rozmýšľali či patrím k Jean Pierrovi, alebo nie. Vďaka
Bohu, že áno! Aj tak mi veselý predavač ruží jednu
daroval. Som v kurze, Maročania radi bacuľaté. |
Na
trhu kúpite
všetko. Myslím tým skutočne všetko. nemám overené akej
kvality a koľko to vydrží. je to vec názor, ja veci z
trhu len opatrne...my sme kúpili DVD jedno za 1-2 EUR.
Majú široký výber, asi meter odtiaľ stál policajt, ale
koho by to trápilo?!
O reštauráciach a sladkostiach niekedy nabudúce - trpím,
všetko je tu nepredstaviteľne fantasticky dobré a ja som
plnoštíhla. Pomoc!
...viac foto. ...more pics |
 |
|
21.12.2007 - J o u r d e m o u t o n - D e ň
b a r a n a |
|
Všetci sa zbláznili! Ulice plné baranov a ľudí ich
ťahajúcich, predávajúcich, kupujúcich. Autá plné
baranov, bilboardy plné baranov:-)) Je to jeden z ich
najhlavnejších sviatkov. Veľmi som nepochopila o čo im
ide. V tento deň, ktorý je tajný až do poslednej chvíle,
určuje sa podľa polohy mesiaca, sa zabije v krajine 5
miliónov baranov!!! Zabíja ho každý, či býva v paneláku
na 5. poschodí, alebo v honosnej vile. Zabiť ho môže len
muž. No to ma netrápi. |
 |
 |
Hrozný pohľad, ako ťahajú tie úbohé smrdiace zvieratká.
Priamo na chodníku sa najlepšie predáva, nedalo sa ani
prejsť.
Je to národné šialenstvo. Podobne ako u nás ide o to
zabaviť sa v kruhu obrovskej rodiny a pre moslimov
príležitosť napiť sa alkoholu. Po toľkých zvieratách
zostane množstvo odpadu, pri najlepšom "len" kože, ktorú
jednoducho pohodia ku kontajnera,a lebo pred chatrč,
ako všetok odpad. Tu nastáva podľa môjho názoru dosť
veľký problém s hygienou.
Viac foto...more
pics |
|
22.12.2007 - K a s b a
O u d a i a |
Znalci (aj ja) toto idylické jadro Rabatu milujú. V 10. stor. tu
na skalisku nad ľavým brehom Bou Regregu (rieka) založili
islámsky bojovní mnísi ribát (opevnený kláštor). V roku
1146 k nemu pristavali palác a mešitu. V 17 st. sa v kasbe
(pevnosť) usídlili muslimskí uprchlíci z Andalúzie,
vyhlásili republiku Bou Regreg a prepadávali lode ako
piráti. Andalúzka záhrada bola založená v r. 1915. Zo
starej maurskej kaviarne je výhľad na ústie rieky Bou
Regreg a belostné mesto Salé na druhej strane rieky.
Práve tu sa
vlieva rieka do Atlantického oceánu.Tomuto
miestu sa hovorí mesto v meste. Uličky sú široké tak 1,5
m a steny natreté na
modro
od zeme a vo výške 1,5m pokračujú absolútnou bielou.
viac foto...more pics |
 |
|
24.12.2007 - C h e l l a h
|
  |
Každé ráno sa pozerám na mohutné hradby
zaniknutej osady. Až dnes sme si s Alexom urobili
prechádzku na toto mýtické miesto. Nekropola Merínovcov
stojí na mieste niekdajšej rímskej osady Sala. Ochranná
hlinený val bol postavný v 14. stor. V areáli zaouiï
(záwijí) oddelenom stenou, stoja ruiny mešity Abú Júsufa
Ja´kúba (1258-1286) a hrobka sultána Abú el-Hassana
(1331-1351). Tajomnú atmosféru miestu, zvažujúcemu sa do
údolia rieky Bou Regreg, dodávajú divé kroviny, obrovské
kaktusy a babánovníkové a figové stromy. V posvätnom
tichu je počuť len šum krídel a klopot zobákov množstva
bocianov. Videli sme
krík úctyhodných rozmerov, kvety ktorého si kupujem
na vianoce. Veď aj bol Štedrý deň...more pics |
|
