CACIB Marrakech, Morocco, 2008

Konečne po piatich mesiacoch výstava! Ako dlhoročná  vystavovateľka som nemohla premeškať šancu zúčastniť sa jedinej výstavy v roka v Maroku, mojom novom domove. Propozície boli veľmi stručné, poplatok za jedného psa 15 EUR. Uzávierka bola 27.4., teda 7 dní pred výstavou.

Pes v triede šampiónov nemal nárok na CAC. Pes z triedy strednej, otvorenej a pracovnej mohol získať šampionát Maroca, pokiaľ už bol šampiónom niektorej z členských zemí FCI, alebo získal 3x CAC (zrejme musia bojovať o titul šampióna 3 roky!)

Začiatok mája sľuboval príjemné počasie, čo v reále  bolo „len“ 40 stupňov. Po novej diaľnici nám cesta z Rabatu do Marrakechu trvala iba tri hodiny, nevideli sme žiadnu pumpu, až v meste. Diaľnicu lemovala vyprahnutá skalnatá púšť, kde-tu veľmi úbohé chatrče, pred nimi ešte úbohejšie vyzerajúci ľudia a vonku nechápem na čom sa pasúce somáriky. Na pumpe, aby reč nestála, oslovila som miestneho obyvateľa:.. je horúco, že? Ten oblečený v tielku, svetri a pracovnej kombinéze na mňa pozrel s úsmevom a nechápajúc povedal: „ normálka, v auguste to bude trochu horšie (prekladám: môže byť až 60 stupňov!)“.

Marrakech je zvláštny tým, že má pohorie Atlas, 4 tisíc metrov vysoké.  V zime sú dobre viditeľné zasnežené čapice kopcov, kde je možné sa lyžovať a v údolí zasa opaľovať, zima v Marakechi znamená 26 stupňov

Náš hotel, resp. nomádske stany, v ktorých sme mali stráviť noc nebolo možné nájsť na prvý krát. Hoci to bolo kúsok od príjazdovej cesty z Casablancy, žiadne značenie. Iba náhodou som v diaľke zbadala budovu a okolo bazénu stany, čo sa veľmi podobalo nášmu miestu. Hurá, našli sme to, príjazd po zaprášenej ceste a sme tu! Na parkovisku stálo niekoľko džípov hlásajúcich prejazd ozajstnou púšťou. Nebolo možné ich prehliadnuť. Doteraz som tak zaprášené autá videla iba v dokumentárnych filmoch. Naša nablýskaná Honda bola pri nich ako kráľovná, čo sa však do rána zmenilo, prach je neúprosný!

 

Nomádske stany boli fajn, aj niečo ako kúpeľňa, teplá voda, sprcha, WC. Dve dvojlôžkové postele a dva prístelky, to celé za 36 EUR vrátane raňajok, ktoré sme vynechali. Tak, ako je cez deň nesmierne horúco, tak príjemne je navečer a v noci. V areáli bol bazén  a okolo neho ledabolo rozmiestnené rôzne ležadlá, veľa vankúšov , dokonca aj obrovská posteľ hádam pre 4 ľudí.

Bolo tam viacero psov, patriacich francúzskym turistom, prevažne ubytovaných vo vlastných karavanoch. Pri svetle lampášikov odpočívajúc na orientálnych vankúšoch v záhrade som sa na chvíľu cítila ako v rozprávke. Na večeru sme si dali typické marocké jedlo tažin. Je to cous-cous z množstvom zeleniny a kuracieho, alebo jahňacieho mäsa pripravený v špeciálnej nádobe, nazývanej tažin. Polejete si to silným masovo-zeleninovým vývarom a dobrota je na svete. Niekomu by dobre padlo po večeri pivko, na to však zabudnite. Alkohol je zakázaný  a podáva sa iba v tých naj, naj turistickejších oblastiach, hlavne v nočných baroch a na plážach v Agadire.

Naivne som si myslela, že cestu na výstavisko nájdeme podľa značenia – omyl. Nikto netušil čo je to výstava psov a kde je daná ulica. Taxikár nás tam však zaviedol poľahky, za smiešnu sumu. Výstava sa konala v Klube farmaceutov, v peknej modernej štvrti. Nadiu a Jerôma, (mojich spoločníkov) som nútila byť na mieste činu už o ôsmej. Zabudla som, že sme v Afrike a hodina nehrá žiadnu rolu. Našťastie sme našli pár metrov od zatvorenej brány klubu veľký, 5 hviezdičkový hotel. Vošli sme s úmyslom sa naraňajkovať. Psíkovia neboli problém, raňajky sa podávali na terasách pri bazénoch.  Hotelový komplex bol nádherný, raňajky formou švédskych stolov viac ako štedré, vo veľkom štýle. Cena raňajok na osobu bola 15 EUR, mohli ste jesť a piť do prasknutia.

O 9:30 sme sa vrátili k bráne a hurá, bolo otvorené. Prevzala som si katalóg a dostala som čísla, ktoré už boli v púzdre na rameno. Sponzorom bola Eukanuba, ktorá iba teraz začala prenikať na marocký trh. Vládne tu francúzky Royal Canin. V katalógu som nenašla žiadne info o priebehu záverečných súťaží, iba hodina, kedy začínali súťaže BOG. Na dva dni bolo prihlásených spolu 148 psov! Pri vstupe sa nekonala žiadna veterinárna prehliadka, ani nikto nemal vstupný list. Bolo tam veľa personálu, ale netuším podľa akého princípu púšťali ľudí dovnútra. Väčšinou boli vystavovateľmi Francúzi, aspoň tak usudzujem podľa mien a názvu plemennej knihy psa. Neboli uvedení rodičia psa, ani adresa majiteľov, mohla som len hádať kto je odkiaľ.

Tri veľké kruhy boli vyhradené pre NO, ktorých bol prihlásený najvyšší počet: 25, ďalej belgický ovčiak malinois 17, bearded collie 4, briard 1  – to bolo všetko zo skupiny 1.

Skupina 2 bola početnejšia čo do plemien: Aidi (národné plemeno) sa zúčastnili iba tri suky, všetko veteránky. Bohužiaľ, skupina 2 bola v sobotu, kedy som sa výstavy nezúčastnila.

Rotweiler 4, mastino neapoletano: 2, nemecká doga: 4, argentínska doga 4, nemecký boxer 3, 1 naglický buldog, 1 bouvier, 1doberman, 1 bradáč

Skupina 3: yorkshire terier 6, anglický bull terier 2

Skupinu 4 reprezentoval jediný jazvečík trpaslíči.

Skupina 5: špic malý 3,  1 fínsky laponský pes

Skupina 6: rhodézsky ridgeback 4, rôzny basseti 4 ks,

Skupina 7: gordon setter 1, bretónsky španiel 1, Griffon korthals 2, nemecký durič 1, portugalský perdigueiro 1

Skupina 9: americký kokeršpaniel čierny 2, labrador 6, labrador retriever 2, anglický špringer španiel 10, portugalský vodný pes 2

Skupina 9: španielský malý kontinentálny phalén 1, bichon frisé 2, francúzsky buldog 3, mops 1, čivava 1

Skupina 10: sloughi (národné plemeno) 16, barzoi 1, greyhound 1, whipet 2.

Jediná prihlásená chovateľská skupina boli sloughi 5 zvierat s francúzskou plemennou knihou.

Posudzovatelia boli p. Rafael Arenillas Anton, ES, p. Kari Jarvinen, FIN (ten pískal aj bearded colllie) Dr. Engh Espen, N, p. Gérard Cassaghi, FR, niekoľko marockých posudzovateľov na čele s prezidentom marockého kynologického zväzu pánom Dr. Abderrahim El Baroudi, ktorého ste mali možnosť stretnú posudzovať aj v Bratislave.

P. Baroudi bol prezidentom výstavy, veterinárnym dozorom a posudzovateľom v jednej osobe. Čestnými hosťami boli okrem iných aj minister poľnohospodárstva.