2 x CACIB Gibraltar 2008

Každý kynológ má svoje sny o miestach, ktoré by chcel navštíviť. Nazretím do peňaženky je záležitosť odložená na dobu neurčitú. Mne sa podarilo jeden sen uskutočniť. Letmým pohľadom na mapu som usúdila, že na Gibraltár je z Maroka na skok.

Photogallery

Internetové stránky Gibraltárskeho kynologického klubu (www.gkc.gi) ponúkali prihlášku on-line, nevyžadovali priložiť rodokmeň. Ak ste vystavovateľ zo zahraničia a uchádzate sa o získanie titulu šampión Gibraltaru, musíte prihlásiť do triedy otvorenej a vopred zaslať fotokópiu šampionátu vášho zvieratka. Ak ešte nie je šampiónom niektorej zeme FCI, aj tak pôjde do triedy otvorenej a po získaní dvoch CC (výborný 1., CAC) má nárok na udelenie šampionátu. Pes z triedy šampiónov nemal právo na CC, súťažil však o CACIBa zo zvieratami zo strednej, otvorenej a pracovnej tr.

Po jednoduchom prihlásení som sa začala predierať spleťou cien mnohých lodných spoločností, ktorých služby bolo nevyhnutné použiť na preplavenie sa Gibraltárskym prielivom do Španielska.

Najvýhodnejšia cena za trajekt bola z mesta Ceuta (www.ceuta.es), ktoré sa nachádza v Maroku, ale je úplne na severnom cípe a patrí Španielsku. Už som mala kúpený lístok z Ceuty do Algeciras (španielske prístavné mesto), keď som si spomenula, že potrebujem aj hotel:-) Bežná záležitosť pár minút mi trvala niekoľko dní! V Španielsku a na Gibraltári neakceptujú v hoteloch psov!!! Redukovala som hotely podľa polohy, ceny a podľa toho či sú psi “vítaní”. Našla som 4 hviezdičkový hotel blízko prístavu v Algericas. Keď som nahlásila dvoch psov, musela som sľúbiť, že ich nebudem na izbe kúpať a nebudú sa voľne pohybovať v priestoroch hotela. (Nakoniec psi museli ísť iba výťahom z garáže na poschodie, kde bola izba a nesmeli sa ukázať na recepcii.) Smiešne, ale neprekážalo nám to. Čo mi viac prekážalo, bola vysoká cena ubytovania. Nedalo sa ušetriť ani ubytovaním v kempingu, tam psíkov tiež nechceli vidieť!!!

Ako inak, po dlhých slnečných mesiacoch, vo štvrtok bola po prvý krát búrka a celý deň pršalo.V piatok ráno sme vyrazili z Rabatu do Ceuty. Na mape som videla dve možnosti a ako býva zvykom, zvolila som si tú horšiu. Videla som však krajinu a opäť musím napísať, že Maroko má mnoho tvárí. Úsek z Tangeru do Tetuanu bol samá zákruta hornatou krajinou! Aká zmena po pustých červených rovinách. Dotrmácali sme sa do Ceuty asi za 4 hodiny. Jednoznačná zmena na španielsku stranu – pre mňa jasné európske znaky, ktoré mi tak chýbajú.

Prekvapenie – hoci som platila on-line, žiadne lístky ma nečakali a okrem toho bolo o dve hodiny viac, na čo som úplne zabudla. Európsky čas. Zmeškala som loď o 15 hod., zrazu bolo 16 hodín a nie 14:-)). Veľmi ochotný zamestnanec sa ma ujal a vysvetlil mi, že musím ísť tam a tam a urobiť toto a toto aby som získala moje imaginárne lístky. Ujo bol akčný a tak mi vhupol do auta a ukazoval cestu. Bol to len nejaký kilometer. V stredisku na predaj cestovných lístkov všetkých lodných spoločností sa za veľkej podpory uja zhodli po 20 minútach na tom, že mi vydajú lístky, aj keď nemajú potvrdenie o platbe….

Hurá, naspäť do prístavu. Keď sa všetko dobre skončilo, začal pýtať peniaze. Taká stará pesnička, o tom ako ho čakajú tri hladujúce deti a tehotná manželka, zaužívaná v Maroku. Tento krát som však bola naozaj vďačná,  jeho pomoc bola veľká. Dala som mu 400 dirhamov, čo je cca 40 Eur a on chcel viac! Tu sa vo mne vzbúrila aj slušnejšia časť môjho ja a dokázala som mu odpovedať, že viac mu nedám. Šťastná aj nahnevaná som pokračovala na parkovisko pre autá čakajúce na nalodenie.

Trajekt bol príjemný a Niki (málo unavená) si neodpustila privítať sa s každým cestujúcim. Hodinka plavby a sme v Algeciras v Španielsku. Veľký prístav, krásne mesto Andalúzie, ktorá je najkrajšou časťou Španielska, rovnako ako Provensálsko vo Fracúzsku, či Toskánsko v Taliansku.

Do luxusnej postele som padla unavená, ale odhodlaná na ďalšie dobrodružstvo v podobe miesta hľadania výstavy. Vstávala som o pol šiestej, počítajúc s časovou rezervou. Pre istotu som si vypýtala mapu mesta na recepcii a bola som uistená, že za 20 minút som tam.

Cestu lemoval z pravej strany prístav a po nespočetných kruhových objazdoch sme sa dostali na hranice Gibraltaru, ktoré pár metrov od letiska, ktorým prechádzali autá, lietadlá mali však prednosť:-)) Ono ich tam zasa nelieta tak veľa, nebojte sa. Počas celej cesty nikto nechcel odo mňa Pet Pass, iba sa na psíkov usmiali. Po prekročení hranice bolo značenie na výstavu, ktorá bola naozaj len za rohom.

Prejímka psov bola na 8. hod., zaparkovala som na platenom parkovisku vedľa haly, kde opäť trónila tabuľa s nápisom zákaz vstupu psov. Vyzdvihla som si v okienku haly čísla a katalóg (jeden na dva dni). Vstupné listy neposielajú a ani som nedostala odpoveď na moje tri e-maily ohľadom prihlášky. Vstúpila som do haly, kde mi hneď povedali tú známu vetu: psom vstup zakázaný. Vypochodovala som von nechápajúc “prečo ma nechcú pustiť dnu so psami na výstavu psov?” Potajomky som sledovala ostatných ľudí. Aha, oni obchádzajú halu a idú úzkou uličkou niekam. Išla som aj ja. A je to! Som na výstave. Žiadne veterinárna prehliadka, žiadne vstupné pre divákov. Proste ideš….Naivne som sa chcela uložiť do stanu vyhradeného pre handlerov – omyl, nepochodila som. V “grooming area”, čiže mieste na úpravu psov som nechcela zostať, lebo tam bola hlava na hlave. Dobre som urobila, pretože neskôr pre kúdoly púdru ani nebolo vidieť. Pudrovali sa snáď všetky plemená. Nenašla som ani jeden predajný stánok s kyn. potrebami!

Samostatne sa na záverečných súťažiach posudzovali Best puppy z každej skupiny a Best puppy in show. Rovnako ako mladé zvieratá Best junior in Group a Best junior in Show. Prvý deň som nemohla nastúpiť o BOBa s Phoebe, víťazkou triedy veteránov, z neznámych príčin. Proste mi povedali, že veterán nesúťaží. Na druhý deň sme už  išli o BOBa! Ako som očakávala profesionálny handler v triede nie je dobré znamenie. Niki sa predvádzala výborne a obidva dni dostala známku výborná 3 a V2, r. CC. Páčil sa mi princíp, kde ku výstavným kruhom mohli prísť len vystavovatelia a diváci sa pozerali spoza plota. My sme mali kruh v hale, ktorá bola priestranná a vzdušná, nehrozili davy divákov, i keď nemôžem povedať, že tu žiadny neboli.

Všetky kruhy aj vonkajšie boli plne pokryté kobercom. Ťažko povedať aké národnosti sa zišli, v katalógu sa neuvádzala adresa vystavovateľa. Prevažná väčšina bola zo Španielska, videla som Francúzov, Holanďanov. Bolo jasné, že v tejto oblasti milujú anglických buldogov, dobermanov a asi celú skupinu 7. Na záverečných súťažiach sa bolo na čo pozerať. Nastúpilo veľa kvalitných zvierat. Skupina 2, 5 a 7 bola najsilnejšie obsadená. Moderoval veľmi šikovný pán, všetko prebiehalo profesionálne. Bolo vidieť, že výstavný tím je zohratý s bohatými skúsenosťami.

Páčili sa mi panely na kolieskach, pomocou ktorých za pár minút predelil halu na dva kruhy. Prvý bol prípravný a v druhom sa súťažilo. Z prípravného kruhu sa odsunutím panelu dostali súťažiaci dovnútra v tú správnu chvíľu a na druhej strane mohli bez problémov odchádzať. Všetky súťaže fotili profesionáli, ktorí vlastnia v Španielsku časopis Dog´s show a internetovú stránku www.dogshow.es, kde nájdete foto a výsledky zo všetkých výstav v Španielsku, aj zo zahraničia, ako bol Stockholm, či Euro Budapešť. Každé vydanie časopisu sa zaoberá výstavami a nájdete tu množstvo fotiek aj z klubových výstav.

V sobotu posudzoval BIS pán Sigurt Knut Wilberg z Nórska a vyhral baset hound. V nedeľu som musela utekať priamo zo stupňa víťazov do auta, aby som stihla večerný trajekt, neviem kto vyhral BIS.

Medzi posúdením a záverečkami sme sa išli prejsť s Niki do centra mesta, čo bolo o pár metrov ďalej. Nemali sme čas vyviezť sa lanovkou na vrchol skaly, kde návštevníkov vítajú opice, aby ich okradli o akýkoľvek druh jedla. Nepohŕdnu ani inými korisťami ako sú mobil a podobne. Je to bezchvostý druh opíc Macaca Sylvanus, ktoré sa voľne vyskytujú len v Maroku, Gibraltari a Alžírsku. Každá opica má svoje meno a registruje sa jej narodenie aj úmrtie.

Zostala som vonku, kde bolo príjemne. Žiaden dážď sa nekonal a ranných 25 ˚C bolo fajn. Na jeden deň bolo zapísaných 1238 psov. Rozhodcovské obsadenie chvályhodné. Prvý deň posudzoval BC pán Rui Oliviera z Portugalska a druhý deň pán Sigurt Knut Wilberg z Nórska. Písali sa aj posudky, do predpísaných políčok a zaškrtlo výborná, alebo veľmi dobrá napríklad mechanika pohybu, hlava atď. To ma prekvapilo, keďže som čakala na území UK posudzovanie v britskom štýle.